Kedy je čas spať vo vlastnej izbičke?

Spoločné spanie rodičov a detí v jednej posteli – to je téma, ktorá vyvoláva vášnivé diskusie na najrôznejších rodinných stretnutiach, sociálnych sieťach či rodičovských fórach

Od koľkých rokov by malo dieťa spať vo vlastnom izbičke?

Pri narodení potomka sa rodičia zvyčajne delia do dvoch skupín – tá prvá sa snaží dieťa naučiť spať osamote ihneď po narodení, iní s nimi zdieľajú spálňu aj niekoľko rokov. Dôvodov, prečo spať s deťmi aj prečo s nimi nespať, je mnoho; niektorí rodičia tiež riešia praktickú stránku veci – skrátka majú malý byt a pre detskú izbičku už nie je miesto.

V prípade úplne malých bábätiek sa názor dnešných rodičov predsa len trochu líši od starších respondentov. Mladí častejšie počítajú s tým, že po narodení zostane dojča niekoľko mesiacov v manželskej posteli. Ale žiadne spoločné spanie celej rodiny až do školského veku detí sa nekoná..

Neriaďte sa štatistikami, ale povahou dieťaťa

Každé dieťa a každý vzťah dieťaťa s rodičom má svoje vlastné načasovanie toho, kedy sa dieťa oddeľuje od rodičov. Záleží na povahe dieťaťa i rodiča a na ich osobných potrebách. Detská psychologička  rodičom odporúča: Je dobré, aby dieťa malo možnosť spať u rodičov tak dlho, ako dlho to potrebuje. Tesná blízkosť rodiča v noci sa veľmi odporúča najmä v prvom roku života, najlepšie v prvých dvoch rokoch. Dieťa v tej dobe ešte nie je bytostne plne oddelené od matky a ľahko upadá do úzkosti zo separácie. Tma a noc navyše túto úzkosť a pocit opustenia umocňujú. Niekedy sa deti dokonca boja tak veľmi, že nie sú schopné ani plakať. A jediné, čo ich upokojí, je blízkosť tela a známa vôňa mamičky, rodičov, ktorá im dá správu, že sú v bezpečí a že je všetko v poriadku.

Myslite aj na otecka

Zároveň, a to je veľmi dôležité, je však potrebné brať ohľady na to, ako dlho to ešte vyhovuje samotným rodičom. A to obom. Dieťa v spálni môže za nejaký čas vstupovať do komfortu oboch rodičov a do ich vzťahu, intimity. Ak je to pre rodinu komfortné a spať spolu potrebujú, odporúčam radšej rozšíriť posteľ, pridať matrac, aby mohli spať rodičia spolu vedľa seba. Inak sa často deje to, že deti vytlačia otecka do obývačky a rodičia sa začnú partnersky vzďaľovať. A to deťom vo výsledku rozhodne neprospeje..

Majte pre dieťa dvere vždy otvorené

Po období vzdoru dieťaťa počas tretieho roku veku sa väčšinou deti výraznejšie osamostatňujú a chcú mať svoj vlastný priestor. A práve toho je dobré využiť k formovaniu samostatného priestoru, a to vrátane vlastnej postele, skrine, stola, priestoru, kde môže mať dieťa vlastnú vývojovo danú motiváciu zaspávať. Postupne by sa malo učiť zaspávať vo svojej posteli, a to vždy s pomocou rodičov. Zároveň je veľmi dôležité, aby mohlo kedykoľvek, bez ohľadu na to, koľko má rokov, prísť za rodičmi v noci a načerpať pokoj a bezpečie z ich fyzickej prítomnosti. Niektoré deti chodia za rodičmi ešte v ôsmich rokoch a je to v poriadku. Iné už od dvoch rokov spia v pokoji samy celú noc vo svojej postieľke. Je nesmierne dôležité rešpektovať priania a potreby detí a vnímať aj potreby a priania rodičov a v ich prepojení potom hľadať čo najlepší variant pre všetkých.

Vlastná izba

Pomerne málo rodičov má detskú izbu pripravenú už od narodenia bábätka, podľa prieskumu je to približne 13%. Väčšina (64%) ho vybuduje do troch rokov veku. Možno to vysvetľovať aj tým, že pri narodení dieťaťa mnoho rodičov ešte býva v nájme, u rodičov alebo v inom provizóriu. A na detskú izbu dôjde, až keď si rodina zaobstará vlastné bývanie.

K téme

Život bežnej ženy v Československu roku 1965. Ako sa im vtedy žilo?

Aká je pravda o vajciach? Prospievajú nám alebo škodia?