
Mraznička je síce vynález na nezaplatenie, ale jedlo v nej skladovať nemôžeme naveky!

Dlhým pobytom v mrazničke potraviny strácajú svoju konzistenciu i chuť, a dokonca sa v nich po čase môžu rozmnožiť nebezpečné baktérie.
Prijateľná dĺžka doby mrazenia závisí od ich povahy a od teploty v mrazničke. Tá by mala byť nastavená optimálne na -18 ° C, pre dlhodobé mrazenie potravín možno zvoliť aj teplotu o niečo nižšiu (-20 až -22 ° C).

Niektoré potraviny sa však na zmrazovanie nehodia vôbec. Patrí k nim zelenina s vysokým obsahom vody (paradajky, uhorky, šaláty, cukety), z ktorej by sa po rozmrazení stala kaša. Do mrazničky neukladáme ani zemiaky, cibuľu, vajcia či tropické ovocie (banány zamrazíme len v prípade, že ich chceme rozmixovať s práškovým cukrom a smotanou, a vyrobiť si tak rýchlu domácu zmrzlinu).
Z mliečnych výrobkov sa dajú mraziť len také, ktoré obsahujú veľa tuku – napríklad maslo v mrazničke vydrží až pol roka. Pokiaľ chcete zamraziť tvrdý syr, radšej ho vopred nastrúhajte, po rozmrazení sa totiž môže drobiť a kĺzať po strúhadle. V mrazničke by nemal ležať dlhšie ako štyri mesiace.
Obozretní by sme mali byť zvlášť v prípade mäsa. Dlhší pobyt v mraze znesie mäso vákuované, ak ho ale uchovávate len v mikroténe, spracujte ho radšej do 2 mesiacov, ak je tučné (mleté mäso, bôčik), prípadne do pol roka (ak je chudé). Známkou v chuti je u mäsa sivastá farba tuku alebo hnedé škvrny na hydine – v takom prípade už potravinu vyhoďte. Morské ryby a plody mora vydržia v mrazničke až rok, sladkovodné len 3 mesiace.
Zamrazené letné ovocie a huby by sa mali skonzumovať do 12 mesiacov, to isté platí (trochu prekvapivo) aj pre zmrzlinu.
Potraviny pri ukladaní do mrazničky označujte dátumom. Obmedzíte tak riziko, že sa vám tam budú hromadiť zabudnuté balíky, ktorých obsah nakoniec radšej vyhodíte do koša.